Ahoj pán učiteľ,
pán učiteľ…ja ti nerozumiem už viac…
V tmavej tmavosti mám pocit, že klopem na bránu poznania….
Klop, klop klop….. na bránu poznania….hej hej hej
Trieda, tabuľa stres..prach a smútok…
Vznáša sa minulosť oslintaná prítomnosťou...
Planéta vedomosti nás nevytrhne…
Klop, klop klop….. na bránu poznania….
Som v bielej triede, žiadny riaditeľ či minister, len žiaci a ja…
Smiech a radosť tak to má byť…
Klop, klop klop….. na bránu poznania….
Neučím pre peniaze ale rešpekt…
Som len motýľ v poli poznania a kus srdca k tomu…..
Viem, som žobrák a strašiak,
raz budem slovo na perách dospelých deti:,,pán učiteľ ma učil”.
Kto ma pokorí, keď budem raz slovo nesmrteľné…
Všetko len je kus srdca obetovanej budúcnosti.
Som kúsok bucnosti a výkrik minulosti.
Slnko, čo zohrieva planet poznania,
mesiac,ktorý osvieti Zem.
SOM UČITEĽ –večne NESMRTEĽNÝ.